1. Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera.
2. "A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete."
3. Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy.
4. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte!
5. "Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete."
6. Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali.
7. I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali.
8. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.
9. "Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili;"
10. podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť.
11. Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho.
12. Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.
13. Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho.
14. I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš.
15. Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby.
16. On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
17. Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval.
18. A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho.
19. Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša.
20. Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
21. Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?
22. Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach?
23. Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď?
24. "Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!"
25. Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha.
26. A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.
27. Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma!
28. A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho.
29. Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním.
30. Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi?
31. Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí!
32. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa.
33. Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú!
34. Ale Ježiš im povedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi?
35. Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť.
36. Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového.
37. A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia.
38. Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová].
39. A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré!