1. "V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; [boli s nimi aj niektoré iné]."
2. Ale kameň našli odvalený od hrobu,
3. a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša.
4. Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich,
5. a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6. Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei,
7. že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych.
8. I rozpomenuli sa na Jeho slová.
9. A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným.
10. Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom.
11. Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im.
12. "Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa nahol a videl tam ležať len plachty, odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo."
13. A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy.
14. A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo.
15. Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi.
16. Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali.
17. Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní.
18. Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo.
19. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom,
20. ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať.
21. A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22. A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe,
23. a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije.
24. I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli.
25. On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci!
26. Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy?
27. Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom.
28. Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej.
29. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi.
30. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.
31. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol.
32. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?
33. A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi.
34. Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi.
35. Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba.
36. Keď o tomto hovorili, postavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Pokoj vám!
37. Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha.
38. I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti?
39. Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.
40. Keď to hovoril, ukázal im ruky a nohy.
41. A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Či máte tu niečo zjesť?
42. Podali Mu kúsok pečenej ryby [a plást medu].
43. Vzal teda a jedol pred nimi,
44. hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch.
45. Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma.
46. Riekol im: Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych
47. a že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema.
48. Vy ste svedkovia toho.
49. A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti.
50. Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51. A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba.
52. A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema
53. a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu. [Amen.]