1. Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
2. a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal?
3. "Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi:"
4. bol Jánov krst z neba, a či od ľudí?
5. Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili?
6. Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.
7. Povedali teda, že nevedia odkiaľ.
8. A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.
9. Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas.
10. V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno.
11. Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno.
12. Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili.
13. Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať.
14. "Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše."
15. A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16. Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane!
17. Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, žekameň, ktorý zavrhli stavitelia,stal sa uholným kameňom?
18. "Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho."
19. Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.
20. Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci.
21. Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej.
22. Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie?
23. On však prezrel ich úlisnosť a povedal im:
24. Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov.
25. Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!
26. I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli.
27. Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho:
28. Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi.
29. "Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí."
30. Tak (si vzal tú ženu) aj druhý,
31. i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí.
32. Konečne umrela aj žena.
33. Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi?
34. Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú.
35. Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú.
36. Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží.
37. Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým.
38. "A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú."
39. Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal.
40. Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať.
41. I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým,
42. keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:Pán povedal môjmu Pánovi:Posaď sa mi po pravici,
43. dokiaľ Ti nepriateľovnepoložím za podnožku.
44. Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom?
45. Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom:
46. Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách
47. a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.