1. Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa Ho:
2. Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.
3. Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie?
4. Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou.
5. Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu),
6. ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo.
7. Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš:
8. "Tento ľud ctí ma perami,ale jeho srdce je ďaleko odo mňa;"
9. Darmo ma však uctievajú,keď ľudským príkazom učiaako učeniam (Božím).
10. Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte!
11. Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka.
12. Vtedy pristúpili učeníci a povedali Mu: Či vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?
13. Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená.
14. "Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy."
15. Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo.
16. Ježiš odpovedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozumní?
17. Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky?
18. Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka.
19. Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania.
20. "Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje."
21. Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu.
22. A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom.
23. On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami.
24. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského.
25. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi!
26. On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.
27. Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.
28. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu.
29. Odtiaľ odišiel Ježiš, išiel popri jazere Galilejskom, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. "Tu prišli k Nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnohých inakších; kládli Mu ich k nohám a On ich uzdravoval,"
31. "takže sa zástupy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha izraelského."
32. "Potom si Ježiš zavolal učeníkov a riekol: Ľúto mi tohto zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť; a nechcem ich prepustiť hladných, aby nejako nepoomdlievali na ceste."
33. Povedali Mu učeníci: Kde vezmeme v tomto pustom kraji toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup?
34. Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek.
35. Nato kázal zástupu posadiť sa na zem,
36. vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
37. I jedli všetci, nasýtili sa a nazbierali zvyškov plných sedem košov.
38. Tých však, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.
39. Potom rozpustil zástupy, vstúpil na loď a preplavil sa do končín Magdaly.