1. V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší Júdu sedeli predo mnou. I dopadla tam na mňa ruka Hospodina, Pána.
2. Ale hľa, videl som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo.
3. "Potom vystrel akoby ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň."
4. Ajhľa, bola tam sláva Boha Izraela, podobného zjavu, ako som videl v údolí.
5. I riekol mi: Človeče, pozri sa na sever! Keď som sa pozrel na sever, ajhľa, tu bol severne od brány pri vchode oltár sochy Náruživosti.
6. Riekol mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohavnosti, ktoré tu páše dom Izraela, ma zaháňajú z mojej svätyne. Avšak ešte väčšie ohavnosti uvidíš.
7. Doviedol ma ku vchodu do nádvoria a uvidel som dieru v múre.
8. I riekol mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod.
9. Povedal mi: Vojdi a pozri sa na ohavnosti, ktoré tu pášu.
10. Keď som vošiel, videl som, že tam boli všelijaké podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene.
11. Stálo pred nimi sedemdesiat mužov spomedzi starších domu Izraela a uprostred nich stál Jaazanjá, syn Šáfánov. Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala hore.
12. Riekol mi: Videl si, človeče, čo pášu starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Lebo si vravia: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu.
13. Povedal mi: Znova uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré pášu.
14. Priviedol ma ku vchodu do brány domu Hospodinovho, obrátenej na sever, a tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza.
15. Riekol mi: Videl si, človeče? Znovu uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ako sú tieto.
16. Priviedol ma do vnútorného dvora domu Hospodinovho, a hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov, obrátených chrbtom k chrámu Hospodinovmu a tvárou k východu. Klaňali sa slnku, obrátení na východ.
17. "Povedal mi: Videl si, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktoré tu robia? Veď naplnili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, prikladajú si k nosu zväzok ratolestí."
18. Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich.