1. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
2. Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Hospodin, Pán: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú sami seba! Či pastieri nemajú pásť stádo?
3. Tuk jete i vlnou sa odievate, tučné zvieratá zabíjate, ale stádo nepasiete.
4. Slabé ste neposilňovali a choré neliečili, poranené neobväzovali a porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím.
5. Preto boli rozptýlené, bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené.
6. Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch i po celej šírej krajine, sú rozptýlené moje ovce, ani ich nik nehľadá.
7. Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodinovo:
8. Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli -
9. preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodinovo:
10. "Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja som proti pastierom, budem vyhľadávať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo; pastieri už nebudú pásť samých seba! Tak vytrhnem svoje ovce z ich tlamy a už im viac nebudú pokrmom."
11. "Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Teraz som tu ja; pozhľadúvam svoje ovce a postarám sa o ne."
12. Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.
13. Vyvediem ich z národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny.
14. Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na dobrej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela.
15. Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať - znie výrok Hospodina, Pána.
16. "Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím; budem ich pásť, ako sa patrí."
17. Ovce môjho stáda: takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a kozlami.
18. "Či vám je málo, že vypásate najlepšiu pašu, a ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, a ostatnú kalíte nohami?"
19. Moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu skalenú vašimi nohami?
20. Preto takto im vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami,
21. pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate.
22. Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou.
23. Určím nad nimi jedného pastiera, a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom.
24. Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal.
25. Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch.
26. Udelím požehnanie im i okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde!
27. Vtedy poľný strom vydá svoje ovocie, i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a vytrhnem ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili.
28. Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší.
29. Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov.
30. Potom poznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom - znie výrok Hospodina, Pána.
31. A vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh - znie výrok Hospodina, Pána.