1. Riekol mi: Človeče, zjedz všetko, čo vidíš! Zjedz tento zvitok a choď! Hovor domu Izraela!
2. Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok
3. a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.
4. Riekol mi: Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová.
5. "Lebo nie si poslaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Izraela;"
6. nie k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, reč ktorých nerozumieš, lebo keby som ťa k takým poslal, tí by ťa určite poslúchli.
7. Ale dom Izraela ťa nebude chcieť počúvať - lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela má drzé čelo a zatvrdnuté srdce.
8. Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár tvrdou, a čelo tvrdým, ako je ich čelo.
9. Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru.
10. Ďalej mi riekol: Človeče, vezmi si k srdcu všetky moje reči, ktoré ti poviem, a počúvaj ich ušami!
11. Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a hovor s nimi. Povedz im: Takto vraví Hospodin! - už či poslúchnu, alebo odmietnu.
12. Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta,
13. i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia.
14. "Duch sa zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodinova mocne doliehala na mňa."
15. Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní.
16. Po siedmich dňoch zaznelo mi slovo Hospodinovo:
17. Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
18. Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
19. Ak napomenieš bezbožného, a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zahynie on pre svoju neprávosť, a ty si zachrániš život.
20. Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím pád, takže zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
21. Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život.
22. Bola tam nado mnou ruka Hospodinova. I riekol mi: Vstaň, vyjdi do údolia, a tam budem hovoriť s tebou.
23. Nato som vstal, vyšiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hospodinova, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár.
24. Keď vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy, On ma oslovil a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome!
25. A ty, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich.
26. Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru.
27. "Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa; potom prehovoríš k nim: Takto vraví Hospodin, Pán! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru."