4. Nebolo vari tvoje, kým si ho mal? A keď si ho už predal, nemohol si s peniazmi zaň voľne nakladať? Ako si sa mohol rozhodnúť pre takúto vec? Neklamal si ľuďom, ale Bohu.
5. Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a naposledy vydýchol. A všetkých, čo to počuli, sa zmocnil veľký strach.
6. Nato mladší z nich vstali, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
7. Asi o tri hodiny neskôr prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo.
8. Peter sa aj jej spýtal: Povedz mi, predali ste pole len za toľko? A ona odpovedala: Áno, len za toľko.
9. Tu jej Peter povedal: Prečo ste sa dohodli pokúšať Pánovho Ducha? Počuj, nohy tých, čo pochovali tvojho muža, sú práve predo dvermi, a vynesú i teba.
10. V tej chvíli padla k jeho nohám a vydýchla. Keď mládenci vošli dnu, našli ju mŕtvu, vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.
11. Celej cirkvi a všetkých, čo o tom počuli, zmocnil sa veľký strach.
12. Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zázrakov. Všetci sa svorne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí.
13. Nikto iný sa neodvažoval k nim pridružiť, ale ľud ich chválil
14. a ustavične pribúdalo mnoho mužov i žien, čo uverili v Pána.
15. Ešte aj chorých vynášali na ulice a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, keď tadiaľ pôjde.
16. Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení.
17. Vtedy vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, plní žiarlivosti
18. položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného žalára.
19. Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal:
20. Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.
21. Oni ho počúvli, vošli včasráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všetkých starších spomedzi synov Izraela a poslali do väzenia sluhov, aby priviedli apoštolov.
22. No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili: