1. Istý muž menom Ananiáš, spolu s manželkou Zafirou, predali majetok.
2. S manželkiným vedomím si časť peňazí odložil a zvyšok priniesol a položil apoštolom k nohám.
3. No Peter mu povedal: Ananiáš! Prečo ti satan naplnil srdce, aby si klamal Duchu Svätému a odložil si si z peňazí za predané pole?
4. Nebolo vari tvoje, kým si ho mal? A keď si ho už predal, nemohol si s peniazmi zaň voľne nakladať? Ako si sa mohol rozhodnúť pre takúto vec? Neklamal si ľuďom, ale Bohu.
5. Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a naposledy vydýchol. A všetkých, čo to počuli, sa zmocnil veľký strach.
6. Nato mladší z nich vstali, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
7. Asi o tri hodiny neskôr prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo.
8. Peter sa aj jej spýtal: Povedz mi, predali ste pole len za toľko? A ona odpovedala: Áno, len za toľko.
9. Tu jej Peter povedal: Prečo ste sa dohodli pokúšať Pánovho Ducha? Počuj, nohy tých, čo pochovali tvojho muža, sú práve predo dvermi, a vynesú i teba.
10. V tej chvíli padla k jeho nohám a vydýchla. Keď mládenci vošli dnu, našli ju mŕtvu, vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.
11. Celej cirkvi a všetkých, čo o tom počuli, zmocnil sa veľký strach.
12. Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zázrakov. Všetci sa svorne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí.
13. Nikto iný sa neodvažoval k nim pridružiť, ale ľud ich chválil
14. a ustavične pribúdalo mnoho mužov i žien, čo uverili v Pána.
15. Ešte aj chorých vynášali na ulice a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, keď tadiaľ pôjde.
16. Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení.
17. Vtedy vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, plní žiarlivosti
18. položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného žalára.
19. Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal:
20. Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.
21. Oni ho počúvli, vošli včasráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všetkých starších spomedzi synov Izraela a poslali do väzenia sluhov, aby priviedli apoštolov.
22. No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili:
23. Väzenie sme našli celkom bezpečne uzamknuté, strážnici stáli pri dverách, ale keď sme otvorili, vnútri sme nikoho nenašli.
24. Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa vlastne stalo.
25. Tu ktosi prišiel a oznámil im: Muži, ktorých ste uväznili, stoja v chráme a učia ľud.
26. Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27. Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal:
28. Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!
29. Peter a apoštoli odpovedali: Boha treba poslúchať viac ako ľudí.
30. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili.
31. Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32. A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.
33. Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť.
34. Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von.
35. Potom im povedal: Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.
36. Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci, čo mu uverili, sa rozpŕchli a nikto z nich neostal.
37. Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním.
38. Preto vám hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa,
39. no ak je od Boha, nebudete ich môcť vyhubiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu. Tak sa mu dali presvedčiť.
40. Zavolali si apoštolov, dali ich zbičovať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich.
41. Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
42. Každý deň neprestajne učili v chráme i po domoch a ohlasovali evanjelium, že Ježiš je Mesiáš.