26. Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27. Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal:
28. Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!
29. Peter a apoštoli odpovedali: Boha treba poslúchať viac ako ľudí.
30. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili.
31. Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32. A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.
33. Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť.
34. Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von.
35. Potom im povedal: Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.
36. Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci, čo mu uverili, sa rozpŕchli a nikto z nich neostal.
37. Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním.
38. Preto vám hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa,
39. no ak je od Boha, nebudete ich môcť vyhubiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu. Tak sa mu dali presvedčiť.
40. Zavolali si apoštolov, dali ich zbičovať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich.
41. Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.