1. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2. Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti.
3. Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Je to mesto, v ktorého strede sa prelieva krv, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo!
4. Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech.
5. Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať. Máš poškvrnené meno a si plné zmätku.
6. Pozri, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý prelieval krv.
7. Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi sa uprostred teba dopúšťali násilia. Sirotu i vdovu utláčali v tebe.
8. Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje dni sobotného odpočinku.
9. Žili v tebe ohovárači, aby prelievali krv, jedávali na vrchoch pri obetách a páchali hanebnosti v tvojom strede.
10. V tebe odkrývali otcovu nahotu, v tebe znásilňovali ženy nečisté pre krvotok.
11. V tebe páchal jeden muž ohavnosť so ženou druhého, iný muž hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu a iný zas znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca.
12. V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bralo si úžeru a úrok, násilne si vymáhalo zisk od svojho blížneho, no na mňa si zabudlo — znie výrok Pána, Hospodina.
13. Preto udriem päsťou na tvoj zisk, ktorý si dosiahlo, i na krviprelievanie, ktoré bolo v tebe.