1. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2. Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti.
3. Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Je to mesto, v ktorého strede sa prelieva krv, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo!
4. Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech.
5. Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať. Máš poškvrnené meno a si plné zmätku.
6. Pozri, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý prelieval krv.
7. Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi sa uprostred teba dopúšťali násilia. Sirotu i vdovu utláčali v tebe.
8. Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje dni sobotného odpočinku.
9. Žili v tebe ohovárači, aby prelievali krv, jedávali na vrchoch pri obetách a páchali hanebnosti v tvojom strede.
10. V tebe odkrývali otcovu nahotu, v tebe znásilňovali ženy nečisté pre krvotok.
11. V tebe páchal jeden muž ohavnosť so ženou druhého, iný muž hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu a iný zas znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca.
12. V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bralo si úžeru a úrok, násilne si vymáhalo zisk od svojho blížneho, no na mňa si zabudlo — znie výrok Pána, Hospodina.
13. Preto udriem päsťou na tvoj zisk, ktorý si dosiahlo, i na krviprelievanie, ktoré bolo v tebe.
14. Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním.
15. Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu.
16. Budem tým znesvätený v očiach národov, ale ty spoznáš, že ja som Hospodin.
17. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
18. Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom — bronz, cín, železo i olovo — sa mi uprostred pece premenilo na trosku po tavení striebra.
19. Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože ste sa všetci premenili na trosku, zhromaždím vás do Jeruzalema.
20. Ako sa zhromažďuje striebro, bronz, železo, olovo a cín do pece, aby v nej rozdúchali plameň, a tak ho roztavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchkosti. Nahromadím a roztavím vás.
21. Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlosti a roztavíte sa v ňom.
22. Ako sa roztaví striebro v peci, tak sa roztavíte aj vy v ňom. Potom spoznáte, že ja, Hospodin, som na vás vylial svoju prchkosť.
23. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
24. Človeče, povedz: Ty si krajina neočistená a nezvlažená dažďom v deň hnevu.
25. Jej kniežatá uprostred nej sú ako revúci lev, keď trhá korisť: požierajú ľudské životy, berú poklady a vzácnosti, rozmnožujú počet vdov uprostred nej.
26. Jej kňazi násilne prekrúcajú môj zákon, znesväcujú moje svätyne, nerozlišujú medzi svätým a nesvätým, neučia robiť rozdiel medzi nečistým a čistým, pred mojimi dňami sobotného odpočinku si zakrývajú oči, a tak som znesvätený uprostred nich.
27. Jej kniežatá uprostred nej sú ako vlci: trhajú korisť, sú schopní preliať krv, hubiť ľudské životy, len aby dosiahli zisk.
28. Jej proroci im to zatierajú omietkou, keď podávajú klamné videnia, a veštia im lož, keď hovoria: Takto vraví Pán, Hospodin!, hoci Hospodin neprehovoril.
29. Trápia útlakom pospolitý ľud, nasilu uchvacujú lup, ponižujú biedneho i chudobného i cudzinca protiprávne utláčajú.
30. Keď som spomedzi nich hľadal aspoň jedného muža schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho.
31. Preto som vylial na nich svoj pálčivý hnev. Skoncoval som s nimi ohňom svojej zlosti. Tak som uviedol na ich hlavy trest, aký si zaslúžili — znie výrok Pána, Hospodina.