7. Ženy si veselo pospevovali:Porazil Saul svojich tisíca Dávid svojich desaťtisíc.
8. Nato sa Saul veľmi rozhneval, lebo sa mu tá reč nepáčila, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľovstvo.
9. Preto od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida.
10. "Na nasledujúci deň prišiel na Saula zlý duch od Hospodina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju."
11. Vtom Saul hodil kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvakrát uhol.
12. Saul dostal strach z Dávida, pretože Hospodin bol s ním, ale od Saula odstúpil.
13. Preto ho Saul odstránil od seba a ustanovil ho za tisícnika. I vychádzal a vchádzal na čele ľudu.
14. Dávid si na všetkých svojich cestách počínal múdro a Hospodin bol s ním.
15. Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho.
16. Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele.
17. Saul povedal Dávidovi: Hľa, svoju najstaršiu dcéru Mérab ti dám za manželku, len buď udatný a bojuj boje Hospodinove. Pritom si však Saul sám pomyslel: Nech moja ruka nesiahne na neho, ale nech siahne po ňom ruka Filištíncov.
18. Dávid povedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?
19. V tom čase, keď Saulovu dcéru Mérab mali vydať za Dávida, dali ju za manželku Mechólatskému Adríélovi.
20. Ale Saulova dcéra Míkal sa zamilovala do Dávida, a keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to.
21. Saul si povedal: Dám mu ju, nech mu bude osídlom a nech na neho siahne ruka Filištíncov. Preto Saul povedal Dávidovi druhýkrát: Dnes máš byť mojím zaťom.
22. Svojim služobníkom Saul prikázal: Hovorte s Dávidom dôverne a povedzte mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všetci jeho služobníci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom.
23. Keď Saulovi služobníci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a bezvýznamný muž!