1. Keď Dávid dohovoril so Saulom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou. Jonatán si ho zamiloval ako seba samého.
2. Saul ho toho dňa prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do otcovho domu.
3. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého.
4. Jonatán vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok.
5. Dávid tiahol všade, kam ho Saul posielal, a pritom si počínal rozumne, takže Saul ho postavil na čelo bojovníkov. To sa zapáčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom.
6. Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom pri zvuku bubnov a cimbalov.
7. Ženy si veselo pospevovali:Porazil Saul svojich tisíca Dávid svojich desaťtisíc.
8. Nato sa Saul veľmi rozhneval, lebo sa mu tá reč nepáčila, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľovstvo.
9. Preto od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida.
10. "Na nasledujúci deň prišiel na Saula zlý duch od Hospodina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju."
11. Vtom Saul hodil kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvakrát uhol.
12. Saul dostal strach z Dávida, pretože Hospodin bol s ním, ale od Saula odstúpil.
13. Preto ho Saul odstránil od seba a ustanovil ho za tisícnika. I vychádzal a vchádzal na čele ľudu.
14. Dávid si na všetkých svojich cestách počínal múdro a Hospodin bol s ním.
15. Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho.
16. Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele.
17. Saul povedal Dávidovi: Hľa, svoju najstaršiu dcéru Mérab ti dám za manželku, len buď udatný a bojuj boje Hospodinove. Pritom si však Saul sám pomyslel: Nech moja ruka nesiahne na neho, ale nech siahne po ňom ruka Filištíncov.
18. Dávid povedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?
19. V tom čase, keď Saulovu dcéru Mérab mali vydať za Dávida, dali ju za manželku Mechólatskému Adríélovi.
20. Ale Saulova dcéra Míkal sa zamilovala do Dávida, a keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to.
21. Saul si povedal: Dám mu ju, nech mu bude osídlom a nech na neho siahne ruka Filištíncov. Preto Saul povedal Dávidovi druhýkrát: Dnes máš byť mojím zaťom.
22. Svojim služobníkom Saul prikázal: Hovorte s Dávidom dôverne a povedzte mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všetci jeho služobníci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom.
23. Keď Saulovi služobníci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a bezvýznamný muž!
24. Vtedy mu Saulovi služobníci oznámili: Toto povedal Dávid.
25. Saul prikázal: Tak povedzte Dávidovi: Kráľ si nežiada snubný dar, len sto filištínskych obriezok, aby sa vykonala pomsta nad kráľovými nepriateľmi. Pritom Saul počítal s tým, že Dávid padne rukou Filištíncov.
26. Keď jeho služobníci oznámili Dávidovi tieto slová, Dávidovi sa zapáčilo stať sa kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynuli určené dni,
27. "keď Dávid vstal, odišiel i so svojimi mužmi a pobil z Filištíncov dvesto mužov; Dávid doniesol ich obriezky a v plnom počte ich odovzdal kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu dal Saul svoju dcéru Míkal za manželku."
28. Keď Saul videl a presvedčil sa, že Hospodin je s Dávidom a že ho Saulova dcéra Míkal miluje,
29. ešte väčšmi sa bál Dávida. Tak sa Saul stal Dávidovým nepriateľom na celý život. A filištínske kniežatá robili nájazdy.
30. Kedykoľvek tiahli, Dávid si počínal múdrejšie ako všetci Saulovi služobníci. Tak sa jeho meno stalo veľmi slávnym.