17. Saul povedal Dávidovi: Hľa, svoju najstaršiu dcéru Mérab ti dám za manželku, len buď udatný a bojuj boje Hospodinove. Pritom si však Saul sám pomyslel: Nech moja ruka nesiahne na neho, ale nech siahne po ňom ruka Filištíncov.
18. Dávid povedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?
19. V tom čase, keď Saulovu dcéru Mérab mali vydať za Dávida, dali ju za manželku Mechólatskému Adríélovi.
20. Ale Saulova dcéra Míkal sa zamilovala do Dávida, a keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to.
21. Saul si povedal: Dám mu ju, nech mu bude osídlom a nech na neho siahne ruka Filištíncov. Preto Saul povedal Dávidovi druhýkrát: Dnes máš byť mojím zaťom.
22. Svojim služobníkom Saul prikázal: Hovorte s Dávidom dôverne a povedzte mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všetci jeho služobníci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom.
23. Keď Saulovi služobníci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a bezvýznamný muž!