21. Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu.
22. A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom.
23. On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami.
24. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského.
25. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi!
26. On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.
27. Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.
28. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu.
29. Odtiaľ odišiel Ježiš, išiel popri jazere Galilejskom, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. "Tu prišli k Nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnohých inakších; kládli Mu ich k nohám a On ich uzdravoval,"
31. "takže sa zástupy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha izraelského."
32. "Potom si Ježiš zavolal učeníkov a riekol: Ľúto mi tohto zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť; a nechcem ich prepustiť hladných, aby nejako nepoomdlievali na ceste."
33. Povedali Mu učeníci: Kde vezmeme v tomto pustom kraji toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup?
34. Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek.
35. Nato kázal zástupu posadiť sa na zem,
36. vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.