18. A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho.
19. Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša.
20. Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
21. Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?
22. Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach?
23. Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď?
24. "Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!"
25. Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha.
26. A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.
27. Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma!
28. A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho.
29. Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním.
30. Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi?
31. Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí!