17. Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní.
18. Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo.
19. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom,
20. ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať.
21. A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22. A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe,
23. a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije.
24. I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli.
25. On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci!
26. Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy?
27. Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom.
28. Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej.
29. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi.
30. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.
31. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol.
32. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?