12. Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta,
13. i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia.
14. "Duch sa zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodinova mocne doliehala na mňa."
15. Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní.
16. Po siedmich dňoch zaznelo mi slovo Hospodinovo:
17. Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
18. Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
19. Ak napomenieš bezbožného, a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zahynie on pre svoju neprávosť, a ty si zachrániš život.
20. Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím pád, takže zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
21. Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život.
22. Bola tam nado mnou ruka Hospodinova. I riekol mi: Vstaň, vyjdi do údolia, a tam budem hovoriť s tebou.
23. Nato som vstal, vyšiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hospodinova, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár.
24. Keď vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy, On ma oslovil a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome!
25. A ty, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich.
26. Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru.
27. "Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa; potom prehovoríš k nim: Takto vraví Hospodin, Pán! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru."