33. Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom:Či musel zomrieť Abnér,ako zomiera blázon?
34. Tvoje ruky neboli poviazané,tvoje nohy neboli v okovách,padol si, ako keď niekto padneod zákerných ľudí.Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním.
35. Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné.
36. Keď sa o tom dozvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všetko, čo robil kráľ.
37. Tak v ten deň poznal všetok ľud i celý Izrael, že popud na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa.
38. Kráľ povedal svojim služobníkom: Neviete, že dnes padlo knieža, veľký muž v Izraeli.
39. Ja som dnes slabý, i keď som pomazaným kráľom, títo však mužovia, synovia Cerúje sú tvrdší ako ja. Nech Hospodin každému, kto robí zlé, odplatí podľa jeho zloby.