1. Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho, a Dávid čím ďalej tým viac mocnel, ale dom Saulov upadal.
2. Dávidovi sa narodili v Chebróne synovia: prvorodený bol Amnón od Achínóamy Jezreelskej,
3. druhý bol Kileáb od Abigajil, vdovy po Nábálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja,
4. štvrtý bol Adónijá, syn Chagíty, piaty Šefatja, syn Abítaly,
5. šiesty bol Jitreám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Chebróne.
6. Počas vojny medzi Saulovým a Dávidovým domom sa Abnér mocne pridŕžal domu Saulovho.
7. Saul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ricpá a bola dcérou Ajjovou. Íšbóšet povedal Abnérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?
8. Abnér sa pre tieto slová Íšbóšeta veľmi nahneval a povedal: Či som ja psia hlava z Judska? Ja dnes preukazujem milosrdenstvo domu tvojho otca Saula, jeho bratom a príbuzným, a nevydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vyhľadávaš vinu na mne pre túto ženu?
9. Nech toto vykoná Boh Abnérovi a toto mu pridá, ak ja neurobím, čo prisahal Hospodin Dávidovi:
10. Aby bola prenesená kráľovská moc zo Saulovho domu a aby bol upevnený trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dánu až po Beér-Šebu.
11. No ten mu nemohol odpovedať ani slovo, lebo sa ho bál.
12. Nato Abnér poslal miesto seba k Dávidovi poslov s odkazom: Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, obrátim k tebe celý Izrael.
13. Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu, len jedno si žiadam od teba: keď sa mi prídeš ukázať, nesmieš sa objaviť predo mnou skôr, kým mi neprivedieš Saulovu dcéru Míkal.
14. Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Íšbóšetovi s odkazom: Vydaj mi moju manželku Míkal, ktorú som si získal za sto predkožiek z Filištíncov.
15. Vtedy Íšbóšet rozhodol, aby ju vzal od muža - Paltiéla, Lajišovho syna.
16. Jej muž išiel s ňou a stále plakal za ňou až po Bachurím. Ale Abnér povedal: Choď a vráť sa! A on sa vrátil.
17. Potom Abnér rokoval so staršími Izraela a povedal: Už dávno ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami.
18. Preto to teraz vykonajte, lebo Hospodin zasľúbil Dávidovi: Rukou svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z rúk Filištíncov a z rúk všetkých jeho nepriateľov.
19. Abnér hovoril dôverne s Benjamíncami. Nato odišiel Abnér k Dávidovi prehovoriť s ním osobne v Chebróne o všetkom, čo Izrael a celý dom Benjamínov uznal za dobré.
20. Keď prišiel Abnér s dvadsiatimi mužmi do Chebrónu, Dávid prichystal hostinu jemu i mužom, ktorí boli s ním.
21. "Abnér povedal Dávidovi: Poberiem sa, pôjdem a celý Izrael zhromaždím ku kráľovi, môjmu pánovi; uzavrú s tebou zmluvu, a budeš panovať celkom tak, ako si to sám žiadaš. Potom Dávid prepustil Abnéra, a ten odišiel v pokoji."
22. Vtedy prišli Dávidovi služobníci a Jóáb z výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Ale Abnér už nebol u Dávida v Chebróne, lebo ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji.
23. "Keď Jóáb a všetko vojsko s ním prišli domov, oznámili Jóábovi: Prišiel ku kráľovi Abnér, syn Nérov; ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji."
24. "Nato Jóáb vošiel ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abnér; prečo si mu dovolil zase odísť?"
25. Či nepoznáš Abnéra, syna Nérovho? Veď prišiel, aby ťa podviedol a aby vyskúmal tvoje vchádzanie a vychádzanie a dozvedel sa o všetkom, čo robíš.
26. Keď Jóáb vyšiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov, a tí ho priviedli späť od studne Sírá. Dávid však o tom nevedel.
27. Keď sa Abnér vrátil do Chebrónu, odviedol ho Jóáb doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť. I udrel ho do brucha, že zomrel, za krv jeho brata Asáéla.
28. Keď sa potom neskôr o tom Dávid dopočul, povedal: Nemám nijakú vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Hospodinom, na vyliatí krvi Nérovho syna Abnéra.
29. Nech to padne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech nevymizne z Jóábovho domu trpiaci na hnisavý výtok, na malomocenstvo, chodiaci o barlách, padajúci od meča a postrádajúci chleba.
30. Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj zavraždili Abnéra, pretože im zabil brata Asáéla v boji pri Gibeóne.
31. Vtedy Dávid povedal Jóábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si rúcha, prepášte sa vrecovinou a trúchlite za Abnérom. A kráľ Dávid šiel za márami.
32. Keď pochovali Abnéra v Chebróne, kráľ i všetok ľud nahlas plakali nad Abnérovým hrobom.
33. Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom:Či musel zomrieť Abnér,ako zomiera blázon?
34. Tvoje ruky neboli poviazané,tvoje nohy neboli v okovách,padol si, ako keď niekto padneod zákerných ľudí.Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním.
35. Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné.
36. Keď sa o tom dozvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všetko, čo robil kráľ.
37. Tak v ten deň poznal všetok ľud i celý Izrael, že popud na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa.
38. Kráľ povedal svojim služobníkom: Neviete, že dnes padlo knieža, veľký muž v Izraeli.
39. Ja som dnes slabý, i keď som pomazaným kráľom, títo však mužovia, synovia Cerúje sú tvrdší ako ja. Nech Hospodin každému, kto robí zlé, odplatí podľa jeho zloby.