1. Potom si Absolón zadovážil voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním.
2. Vstával včasráno a stával na ceste pri bráne, a každého muža, ktorý mal spor, pre ktorý šiel ku kráľovi na súd, oslovil a spýtal sa: Z ktorého si mesta? Keď mu odpovedal: Z toho alebo onoho izraelského kmeňa je tvoj služobník,
3. Absolón mu povedal: Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul.
4. Potom pokračoval: Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, aby prichádzal ku mne každý, kto má nejaký spor alebo súd, ja by som mu pomohol k spravodlivosti.
5. Keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa mu pokloniť, on vystrel ruku, objal ho a pobozkal.
6. "Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd; tak si Absolón kradmo získal srdcia izraelských mužov."
7. Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Chcel by som odísť a v Chebróne splniť sľub, ktorý som dal Hospodinovi.
8. Lebo keď tvoj služobník býval v Gešúre v Sýrii, učinil takýto sľub: Ak ma Hospodin privedie zasa do Jeruzalema, budem Mu slúžiť.
9. A kráľ mu povedal: Choď v pokoji! On vstal a odišiel do Chebrónu.
10. Potom Absolón rozposlal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom a odkázal im: Len čo začujete zvuk trúby, volajte: Absolón sa stal kráľom v Chebróne!
11. S Absolónom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní, a šli dobromyseľne, nič netušiac.
12. Keď mal Absolón prinášať obete, poslal po Achitófela Gílónskeho, Dávidovho radcu, aby prišiel zo svojho mesta Gíla. Veľké sprisahanie mohutnelo a ľud išiel stále vo väčšom počte s Absolónom.
13. Vtom prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: Srdce izraelských mužov priklonilo sa k Absolónovi.
14. I povedal Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Poberte sa! Utečme, lebo inak neunikneme pred Absolónom. Ponáhľajte sa preč, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás, aby neuvalil na nás nešťastie a aby ostrím meča nevyvraždil mesto.
15. Vtedy kráľovskí služobníci povedali kráľovi: Všetko nech je tak, ako si želá náš pán a kráľ. Hľa, my sme tvoji služobníci.
16. "Vyšiel kráľ a celý jeho dom pešo; kráľ tam zanechal len desať vedľajších žien strážiť dom."
17. Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome.
18. Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku, aj všetci Kereťania, Peleťania a Gáťania, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gatu, a kráčali pred kráľom.
19. Vtedy vravel kráľ Ittajovi Gatskému: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova.
20. "Len včera si prišiel; môžem ťa dnes nútiť blúdiť s nami? Ja pôjdem - kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou naspäť i svojich bratov; nech ti Hospodin preukáže milosť a vernosť!"
21. I odpovedal Ittaj kráľovi: Akože žije Hospodin a ako žije môj pán a kráľ: kdekoľvek bude môj pán a kráľ, či mŕtvy a či živý, tam bude i tvoj služobník.
22. Dávid povedal Ittajovi: Tak poď ďalej! I šiel Ittaj Gatský a s ním všetci jeho mužovia a všetky deti, ktoré boli s ním.
23. Celá krajina nahlas plakala, keď ľud tiahol. Tak prešiel kráľ cez potok Kidrón, a všetok ľud šiel pred ním cestou na púšť.
24. "Bol tam aj Cádók a s ním všetci levíti, ktorí niesli truhlu zmluvy Božej; i zložili ju. A Ebjátár obetoval, kým všetok ľud nevyšiel z mesta."
25. Vtedy kráľ povedal Cádókovi: Zanes truhlu Božiu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Hospodinových očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok.
26. Ale ak mi povie: Nemám v tebe záľubu! tu som, nech urobí, ako uzná za dobré.
27. "Potom kráľ povedal kňazovi Cádókovi: Pozri! Ty sa vráť v pokoji do mesta; tvoj syn Achimaac i Ebjátárov syn Jonatán, vaši dvaja synovia, nech idú s vami."
28. Pozrite! Ja budem čakať pri brodoch na púšti, kým nedôjde od vás nejaký odkaz.
29. Vtedy Cádók a Ebjátár zaniesli truhlu Božiu do Jeruzalema a ostali tam.
30. Dávid však vystupoval na Olivový vrch a stále plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. Z ľudu všetci, čo boli s ním, si zahalili hlavu, vystupovali a stále plakali.
31. Vtom Dávidovi oznámili, že Achitófel je medzi sprisahancami s Absolónom. A Dávid povedal: Zmar, prosím, Hospodine, Achitófelovu radu.
32. Keď Dávid odchádzal na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, išiel proti nemu Arkijec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a hlavou posypanou prsťou.
33. Dávid mu povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu.
34. Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, chcem byť tvojím sluhom: ako som prv bol služobníkom tvojho otca, tak budem tvojím služobníkom, môžeš v môj prospech zmariť Achitófelovu radu.
35. Tam budú s tebou kňazi Cádók a Ebjátár, a všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom, Cádókovi a Ebjátárovi.
36. "Hľa, tam sú s nimi ich dvaja synovia, Cádókov Achimaac a Ebjátárov Jonatán; po nich mi odkážete všetko, čo počujete."
37. Vtedy vošiel Dávidov priateľ Chúšaj do mesta a Absolón vtiahol do Jeruzalema.