28. Keď sa potom neskôr o tom Dávid dopočul, povedal: Nemám nijakú vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Hospodinom, na vyliatí krvi Nérovho syna Abnéra.
29. Nech to padne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech nevymizne z Jóábovho domu trpiaci na hnisavý výtok, na malomocenstvo, chodiaci o barlách, padajúci od meča a postrádajúci chleba.
30. Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj zavraždili Abnéra, pretože im zabil brata Asáéla v boji pri Gibeóne.
31. Vtedy Dávid povedal Jóábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si rúcha, prepášte sa vrecovinou a trúchlite za Abnérom. A kráľ Dávid šiel za márami.
32. Keď pochovali Abnéra v Chebróne, kráľ i všetok ľud nahlas plakali nad Abnérovým hrobom.
33. Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom:Či musel zomrieť Abnér,ako zomiera blázon?
34. Tvoje ruky neboli poviazané,tvoje nohy neboli v okovách,padol si, ako keď niekto padneod zákerných ľudí.Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním.
35. Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné.
36. Keď sa o tom dozvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všetko, čo robil kráľ.
37. Tak v ten deň poznal všetok ľud i celý Izrael, že popud na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa.
38. Kráľ povedal svojim služobníkom: Neviete, že dnes padlo knieža, veľký muž v Izraeli.