7. Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Chcel by som odísť a v Chebróne splniť sľub, ktorý som dal Hospodinovi.
8. Lebo keď tvoj služobník býval v Gešúre v Sýrii, učinil takýto sľub: Ak ma Hospodin privedie zasa do Jeruzalema, budem Mu slúžiť.
9. A kráľ mu povedal: Choď v pokoji! On vstal a odišiel do Chebrónu.
10. Potom Absolón rozposlal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom a odkázal im: Len čo začujete zvuk trúby, volajte: Absolón sa stal kráľom v Chebróne!
11. S Absolónom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní, a šli dobromyseľne, nič netušiac.
12. Keď mal Absolón prinášať obete, poslal po Achitófela Gílónskeho, Dávidovho radcu, aby prišiel zo svojho mesta Gíla. Veľké sprisahanie mohutnelo a ľud išiel stále vo väčšom počte s Absolónom.
13. Vtom prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: Srdce izraelských mužov priklonilo sa k Absolónovi.
14. I povedal Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Poberte sa! Utečme, lebo inak neunikneme pred Absolónom. Ponáhľajte sa preč, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás, aby neuvalil na nás nešťastie a aby ostrím meča nevyvraždil mesto.
15. Vtedy kráľovskí služobníci povedali kráľovi: Všetko nech je tak, ako si želá náš pán a kráľ. Hľa, my sme tvoji služobníci.
16. "Vyšiel kráľ a celý jeho dom pešo; kráľ tam zanechal len desať vedľajších žien strážiť dom."
17. Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome.
18. Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku, aj všetci Kereťania, Peleťania a Gáťania, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gatu, a kráčali pred kráľom.