17. Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome.
18. Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku, aj všetci Kereťania, Peleťania a Gáťania, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gatu, a kráčali pred kráľom.
19. Vtedy vravel kráľ Ittajovi Gatskému: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova.
20. "Len včera si prišiel; môžem ťa dnes nútiť blúdiť s nami? Ja pôjdem - kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou naspäť i svojich bratov; nech ti Hospodin preukáže milosť a vernosť!"
21. I odpovedal Ittaj kráľovi: Akože žije Hospodin a ako žije môj pán a kráľ: kdekoľvek bude môj pán a kráľ, či mŕtvy a či živý, tam bude i tvoj služobník.
22. Dávid povedal Ittajovi: Tak poď ďalej! I šiel Ittaj Gatský a s ním všetci jeho mužovia a všetky deti, ktoré boli s ním.
23. Celá krajina nahlas plakala, keď ľud tiahol. Tak prešiel kráľ cez potok Kidrón, a všetok ľud šiel pred ním cestou na púšť.
24. "Bol tam aj Cádók a s ním všetci levíti, ktorí niesli truhlu zmluvy Božej; i zložili ju. A Ebjátár obetoval, kým všetok ľud nevyšiel z mesta."
25. Vtedy kráľ povedal Cádókovi: Zanes truhlu Božiu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Hospodinových očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok.
26. Ale ak mi povie: Nemám v tebe záľubu! tu som, nech urobí, ako uzná za dobré.
27. "Potom kráľ povedal kňazovi Cádókovi: Pozri! Ty sa vráť v pokoji do mesta; tvoj syn Achimaac i Ebjátárov syn Jonatán, vaši dvaja synovia, nech idú s vami."