13. Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.
14. Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.
15. Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
16. Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17. A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
18. Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.
19. Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim.