21. Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.
22. Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.
23. Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší.
24. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.
25. Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: »Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?
26. Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.«
27. V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal,
28. aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať.