15. Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa:
16. „Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť.
17. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene.“
18. Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene.
19. Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha;
20. lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“
21. Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.
22. Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.
23. Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší.
24. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.
25. Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: »Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?