6. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.
7. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?
8. A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?
9. My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie,
10. Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,
11. Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
12. Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“
13. Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“
14. Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová.
15. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno.