3. Kto preskúma jeho veľkolepé činy?
4. Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti? Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?
5. Nič z toho nemôže ubrať ani pridať, ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.
6. Keby už človek končil, vtedy vlastne začína, a keby prestal, zmätie sa.
7. Načo je človek, aký je z neho osoh, čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?
8. Počet ľudských dní je najvýš sto rokov, oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku: a ako zrnko piesku - také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.
9. Preto je Boh trpezlivý s nimi a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.
10. Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci, a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.
11. Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie a ukazuje im cestu k spravodlivosti.