8. ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“
9. A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou.
10. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni!“
11. A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili.
12. Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!
13. Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe,
14. aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých.
15. Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?!