4. Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný.
5. A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!
6. A tak teda my sme zišli z cesty pravdy nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám slnko nevychádzalo.
7. Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby, poprechádzali sme púšte neschodné, ale cestu Pána sme nepoznali.
8. Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?
9. Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť.
10. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle;
11. alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete;
12. alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna, takže jeho dráhu nepoznať:
13. Tak sme aj my - (sotva) narodení - zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“