16. Potom, po nejakom čase, sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac, napokon bol zachovaný ako zákon: klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári.
17. Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka, lebo bývavali príliš ďaleko, z diaľky si urobili o ich podobe predstavu a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného, aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať, akoby bol prítomný.
18. Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali.
19. On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší.
20. Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru, toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka, pokladal za bytosť hodnu bohocty.
21. Toto teda bolo živým na skazu, že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej, prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.
22. Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá.