16. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení
18. a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“
19. On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
20. ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23. a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.
24. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
25. On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
26. Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“
27. A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
28. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej.
29. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi.