7. Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,
8. tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.
9. A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.
10. Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.
11. Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.