6. keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom.
7. Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal,
8. zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.
9. Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.
10. Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.
11. To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.
12. Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.