16. Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,
17. čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?«
18. A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.
19. Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:
20. »Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?«
21. Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním, len tak prospejú ti tvoje zisky.
22. Prijmi ponaučenia z úst jeho, jeho slová si vlož do srdca!
23. Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,
24. hrudu zlata ako prach si ceniť budeš, z bystrín ofírských jak skálie dajaké,
25. lebo Všemocný ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra.
26. Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom, k Bohu pozdvihneš svoj obličaj;
27. budeš ho vzývať a vyslyší ťa a ty splníš jemu svoje sľuby.
28. Hocčo si umieniš, zdarí sa ti, na cestách ti bude žiariť svetlo.