5. Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem) odpadom trvalým? Pridŕžajú sa klamu, odmietajú sa obrátiť.
6. Pozoroval som, počúval: hovorili, čo nie je pravda, svoj zločin nik neoľutoval, neoželel; vraj: »Čože som urobil?« Vo svojom behu sa neobrátia ako kôň, čo sa rúti do boja.
7. Ešte i bocian pod nebom pozná svoje obdobie; hrdlička, lastovička, žeriav zadržia čas svojho príchodu, ale môj ľud nepozná Pánovo nariadenie.
8. Ako len hovoríte: »Múdri sme a Pánov zákon máme my!«? Nuž hej, na lož obrátil lživý grifeľ pisárov.
9. Zahanbení sú mudrci, potkli sa, zakosílili; hľa, opovrhli slovom Pánovým, akúže múdrosť potom majú?
10. Preto oddám ich ženy iným, ich polia podmaniteľom, veď od najmenšieho po najväčšieho sú ziskuchtiví všetci a od prorokov až po kňazov všetci pášu podvod.
11. Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: »Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet.
12. Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo budú padať, v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.
13. Ak som chcel oberať - hovorí Pán, nebolo strapcov na viniči, na figovníku nebolo fíg, ale lístie uvädlo; ak som ja dával, prestupovali.
14. »Prečože máme sedieť? Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest, nech tam zhynieme, pretože nás zničí Pán, náš Boh, a napojí nás otrávenou vodou, lebo sme zhrešili proti Pánovi.