16. Keď sa ozve, na nebi vody zahučia, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu tvorí blesky, zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.
17. Osprostel každý človek, vedomosti nemá, dožil sa hanby každý zlievač pre modlu, lebo je klam jeho liatina, nieto ducha v nej.
18. Ničotou sú, dielom na posmech, v deň svojho navštívenia zahynú.
19. Takýto nie je údel Jakubov, ním je Stvoriteľ všetkého, Izrael je jeho vlastným kmeňom; Pán zástupov je jeho meno.
20. „Kladivom si mi, vojnovým nástrojom, tebou rozdrvím národy a tebou zničím kráľovstvá.
21. Tebou rozdrvím koňa i jazdca, tebou rozdrvím voz i pohoniča,
22. tebou rozdrvím muža i ženu, tebou rozdrvím starca i chlapca, tebou rozdrvím mládenca i pannu,
23. tebou rozdrvím pastiera i stádo, tebou rozdrvím roľníka i záprah, tebou rozdrvím vojvodcov i správcov.