22. Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.
23. Lenže tento národ má srdce odbojné a vzdorovité, odstúpili, odišli.
24. A nemysleli si v srdci: „Bojmeže sa Pána, svojho Boha, ktorý dá pŕšku, včasný dážď a dážď neskorý v pravý čas a týždne určené na žatvu nám zachová.“
25. Vaše hriechy zmiatli toto, vaše zločiny odďaľujú od vás blaho.
26. Veď aj v mojom ľude nájdu sa zločinci, striehnu sťa poľovníci zhrbení, stavajú osídla na chytanie ľudí.
27. Sťa košina, plná vtáčat, podvodu plné sú ich domy: takto zmohutneli a zbohatli,
28. stučneli, stlstli, hriešne prekročili môj príkaz, nezastanú sa pravoty siroty, (jednako prospievajú) a biednym neprisúdia právo.