20. Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo, roztrhal si svoje putá a povedal si: »Nebudem otročiť!« A na každom vyvýšenom kopci a pod každým zeleným stromom si sa rozvaľoval v smilstve.
21. Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!
22. I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.
23. Ako len vravíš: »Nepošpinil som sa, za Bálom som sa nevláčil.« Hľaď na svoju púť v údolí, poznaj, čo si urobil, ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24. oslica divá, naučená na púšť, čo v roztúženosti chmáta vzduch; ktože jej chlipnosť ukojí? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci.
25. Chráň si nohy pred nahotou a svoj gágor pred smädom! Lež povedala si: »Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem chodiť za nimi!«
26. Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci.
27. Drevu hovoria: »Ty si môj otec« a kameňu: »Ty si ma zrodil.« Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: »Povstaň a zachráň nás!«
28. Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda!