11. Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal.
12. A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma.
13. A (Pán) povedal Abramovi: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať.
14. Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15. Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.