12. Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali.
13. Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.
14. V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili.
15. Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním.
16. I pýtal sa: „Sú pečate porušené, Daniel?“ On odpovedal: „Neporušené, kráľu!“
17. A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!“
18. Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: „Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy.“
19. Kráľ vravel: „Vidím stopy mužov, žien a detí.“ Nato dal rozhnevaný kráľ
20. pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole.