13. Nato sa Dávid zobral, i jeho ľudia, asi šesťsto mužov, vytiahli z Keily a chodili sem i tam. Keď Šaulovi oznámili, že Dávid z Keily ušiel, zastavil výpravu.
14. Dávid sa zdržoval na púšti v pevnostiach. Zdržoval sa na kopci na púšti Zif. Šaul ho hľadal celý čas, ale Boh mu ho nevydal do ruky.
15. Dávid videl, že Šaul vyšiel a číhal mu na život. Dávid bol na púšti Zif v Horese.
16. Vtedy sa Šaulov syn Jonatán vybral, išiel za Dávidom do Horesy a posmeľoval Dávida v Bohu.
17. Vravel mu: „Neboj sa, nedostane ťa ruka môjho otca Šaula. Ty budeš kraľovať nad Izraelom a ja budem po tebe druhý. To vie aj môj otec Šaul.“
18. A obaja uzavreli zmluvu pred Pánom. Potom Dávid ostal v Horese, Jonatán však išiel domov.
19. Zifania vyšli k Šaulovi do Gabay a hovorili: „Veď sa Dávid schováva u nás v pevnostiach, v Horese na kopci Hachila, ktorý je na juh od pustatiny!
20. Ak teda celou dušou túžiš zostúpiť, kráľ, zostúp a našou vecou bude vydať ho kráľovi do ruky.“
21. Šaul odpovedal: „Nech vás požehná Pán, lebo cítite so mnou!
22. Choďte ešte a pozorujte, dozveďte sa a prezrite miesto, kde sa zdržuje, kde sa usídlil!
23. Kto ho uvidí, nech mi to povie, lebo je veľmi úlisný! Stopujte a prehliadnite všetky úkryty, v ktorých sa schováva, a vráťte sa ku mne s určitou správou! Potom pôjdem s vami a ak je v tom kraji, vyhľadám ho medzi všetkými júdskymi rodmi.“
24. Zobrali sa a išli pred Šaulom do Zifu. Dávid bol však so svojimi ľuďmi na púšti Máon, na rovine južne od pustatiny.