15. Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili:
16. Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď vedia o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť.
17. Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.
18. Potom ich zavolali a prikázali im, aby už nikdy v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili.
19. No Peter a Ján im odpovedali: Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha.
20. My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21. Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo,
22. keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.
23. Keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali, čo im povedali veľkňazi a starší.
24. Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25. Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány?
26. Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.