32. Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť.
33. A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst.
34. Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.
35. Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť.
36. Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla.
37. Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38. Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie.
39. Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným pobrežím, kde chceli podľa možnosti s loďou pristáť.
40. Odsekli teda kotvy po oboch stranách a spustili ich do mora. Uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu.
41. Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predok lode sa zaboril a ostal nehybný, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla.
42. Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať, aby niektorý nevyplával a neušiel.