27. Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine.
28. Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah.
29. V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň.
30. Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode,
31. Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť.
32. Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť.
33. A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst.
34. Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.
35. Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť.
36. Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla.
37. Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38. Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie.
39. Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným pobrežím, kde chceli podľa možnosti s loďou pristáť.