6. Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha.
7. Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú.
8. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?
9. Ja som si myslel, že sa musím všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského.
10. To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to.
11. Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine.
12. So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku.
13. Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich.
14. Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.
15. Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
16. Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem;
17. vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam,
18. aby si im otvoril oči, aby sa odvrátili od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.
19. Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu,
20. lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia.