19. Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu,
20. lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia.
21. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť.
22. Boh mi však pomáhal, a tak tu dnes stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali proroci a Mojžiš,
23. že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.
24. Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.
25. No Pavol mu povedal: Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve.
26. Kráľ sa vyzná v týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo neverím, že by mu niečo z toho bolo neznáme. Veď sa to neodohrávalo kdesi v ústraní.
27. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.
28. No Agrippa povedal Pavlovi: Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.
29. A Pavol na to: Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.