7. Keď Pavol prišiel, obstúpili ho Židia, čo prišli z Jeruzalema, a vznášali proti nemu veľa ťažkých obvinení, no nevedeli ich dokázať.
8. Pavol sa bránil: Ničím som sa neprehrešil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.
9. No Festus chcel preukázať Židom priazeň, preto odpovedal Pavlovi: Chceš ísť do Jeruzalema a tam sa dať v mojej prítomnosti súdiť pre tieto veci?
10. Pavol však povedal: Stojím pred cisárovou súdnou stolicou a pred ňou ma treba súdiť. Židom som nijako neukrivdil, ako vieš veľmi dobre aj sám.
11. Ak som teda vinný a spáchal som niečo také, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa zomrieť. Ale ak nieto nič pravdy na tom, čo títo na mňa žalujú, nikto ma im nemôže vydať. Odvolávam sa k cisárovi.
12. Vtedy sa Festus porozprával s radou a odpovedal: K cisárovi si sa odvolal, k cisárovi pôjdeš.
13. Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou, aby pozdravili Festa.
14. Keď tam trávili už viac dní, Festus kráľovi spomenul Pavlov prípad: Je tu jeden väzeň, ktorého tu nechal Félix.
15. Keď som bol v Jeruzaleme, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia.
16. Odpovedal som im, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr, ako by dostal možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov.
17. Prišli sem teda za mnou a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na súdnu stolicu a prikázal som predviesť toho človeka.
18. Žalobcovia ho obstúpili, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho ja podozrieval.
19. Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi, ktorý zomrel, a o ktorom Pavol tvrdí, že žije.
20. Keďže som bol v rozpakoch, ako tieto veci riešiť, opýtal som sa, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť.
21. Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho, kým ho nepošlem k cisárovi.